Anna Manankina – Elephant in the Room

Šopa Gallery, Hlavná 40 2.6.2020 o 19.00 hod

Otvorenie výstavy: 2.6.2020 o 19.00 hod
Trvanie výstavy: 3.6. – 19.6. 2020
Otváracie hodiny: PO – PIA, 16.00 — 18.00
Šopa Gallery, Hlavná 40, Košice

Objekty a bytosti sa rozkladajú rovnako, ako sa rozpadá aj náš známy obraz sveta. Žiaden Eden prekvitajúci zeleňou, už len šíriaca sa kontaminácia, hybridita, obludnosť a údiv.

V rámci K.A.I.R. rezidencie, sa Anna Manankina zamerala na mentálne aspekty vyplývajúce z publikácie od Felixa Guattariho – Tri ekológie, ktorý zdôrazňuje koncept ekológie ako nástroj analýzy a pragmatického plánu do budúcnosti. Guattari uvádza duševnú, sociálnu a environmentálnu ekológiu, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri transformácii spoločnosti.

Ľudská psychika má svoj vlastný „imunitný“ systém. Realitu interpretuje spôsobom, aby bol náš život prijateľnejší – veríme v lepšiu budúcnosť, vnímame plnú časť pohára namiesto tej prázdnej. Myseľ má schopnosť zmierniť vnímanie reality ilúziami, čím nám pomáha prežiť a chráni nás pred možnými traumami tvrdej reality.

Žijeme vo svete, kde každý deň zomrie približne 150 000 ľudí a pandémia COVID-19 (doteraz) výraznejšie neovplyvnila toto číslo. Avšak neústavný prúd informácií nás prinútil venovať väčšiu pozornosť smrti. Smrť sa stala viditeľnejšou a oveľa bližšou. Médiá nás aktívne informujú a starostlivo vypočítavajú každý krok. COVID-19 poukázal na prítomnosť smrti a chaosu v našich životoch. Pandémia je pripomienkou smrti, rozbíja našu ilúziu a znemožňuje ignorovať realitu.

Strata blízkej osoby je hlboko spojená so zármutkom. Prežívanie zármutku má ale mnoho podôb a ten sa líši od jednotlivcov až po celé kultúry. Avšak „smútenie“ sa málokedy spája s niečím, čo sa týka straty v prírodnom svete. Environmentálny žiaľ navyše poukazuje na to, že ,,niečo nadľudské ” je neoddeliteľnou súčasťou nášho duševného zdravia, spoločenstiev, kultúry a našej schopnosti prosperovať vo svete, kde dominuje človek.

Kolektívna skúsenosť environmentálneho žiaľu môže vyústiť do zosilneného pocitu lásky a oddanosti k miestam, ekosystémom a druhom, ktoré nás inšpirujú, živia a udržiavajú pri živote. Na prvom mieste je však potrebné otvoriť sa bolesti z ekologickej straty.

Anna Manankina je ukrajinská interdisciplinárna umelkyňa, ktorá sa vo svojej práci venuje širokému spektru problémov: od geopolitických situácií, mocenských štruktúr až po intímne oblasti života zaoberajúce sa témou násilia, rodovej identity, postavenia žien v umeleckom a sociálnom kontexte. Zároveň pracuje s technikami ručnej tlače, ako je linoryt, lept, monotyp a tvorbou kníh.

Manankina vyštudovala na Akadémiu dizajnu a umenia v Charkove. Bola finalistkou kultúrneho výmenného programu Exter, ktorý bol podporený Ukrajinským inštitútom a taktiež bola finalistkou Non-stop mediálneho bienále pre mladých umelcov. Okrem toho spolupracovala na projekte s galériou ROTOR v rakúskom Grazi a bola súčasťou rezidenčného programu REMAIN Trans-Media Academy Hellerau v Drážďanoch a poľskej rezidencie Fundacja ZPK v Lubline, NAWZAEM v Poznani. Študovala v rámci programu American Art Inubator v spolupráci s platformou Izoliatsya v Kyjeve. Spolupracovala s kurátorskou skupinou Mestskej galérie v Charkove. Jej diela boli vystavené vo Varšave, Lubline, Kyjeve, Charkove, Ľvove, Odese.

Rezidenčný program a program tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Rezidencia je organizovaná v spolupráci s Nazar Voitovich Art Residence.