Parallel situation/ Amorbach/ Germany 2015

News

Niekedy sa v živote stáva že narazíte na niekoho na úplne inom mieste ako by ste čakali a potom ho stretnete na ešte nečakanejšom mieste. Minulý rok na výlete v Krakowe sme spoznali Denima, dali sa do reči a vysvitlo, že je to nemec z poľskej rodiny, ktorý vyrastal v Amorbachu, kde žije naša učiteľka z čias, keď sme chodili na FUTU. Tento rok sme spoznávali toto malebné mestečko, kde cez deň ani v noci nenatrafíte na žiadnych turistov, aj napriek tomu, že je plné starých kostolov, domov, zámkov a jedného opusteného gotického kláštora. Amorbach, mesto medzi Frankfurtom a Stuttgartom, kde majú vlastnú princeznú, ktorá prostredníctvom FIA / free international academy/ podporuje súčasne umenie. Mestečko kde sa zastavil čas, s troma opustenými rustikálnymi hotelmi, zámkom z 8.storočia, na ktorom sme bývali, a dôchodcov s milými úsmevmi frčiacimi vo svojich bavorákoch. Úplne iný svet.

Starosta nám okrem permanentiek na miestne kúpalisko z 20tých rokov dal k dispozícii starú nepoužívanú halu z 19 storočia, ktorej okrem života miestnych ľudí nechýbalo nič. S funkčnými zachodmi, troma barmi a elektrikou sme mali zrazu k dispozícii niečo o čom na Slovensku sníva polovica umelcov. Halu s názvom Joachim und Susanne Schulz Halle, volali kedysi Turnhalle. Predstavujúc si miesto prekypujúce životom, osvojili sme si starý názov. Turnhalle sa nepoužíva, čaká na rekonštrukciu. Pôvodne slúžila na športové účely, diskotéky, karnevaly a iné kultúrne vyžitie.

Dva týždne sme skupina piatich umelcov zo slovenska v spolupráci s Annou Tretter, ktorá v Amorbachu žije a tvorí, kreovali mediálne site specific inštalácie. Obrovský priestor Turnhalle nám ponúkol nové možnosti a väčšina prác vznikla priamo na mieste, inšpirovaná mestečkom, bazénom, holubmi z Anninho dvora, proste situáciou, ktorou sme boli obkopení. Keďže svet je malý, tu sa dostávame zase k Denimovi, ktorý bol zhodou náhod v okolí a prišiel navštíviť rodičov. So svojim kamarátom z detstva zahrali live act na afterparty po vernisáži, a všetci sa tešili. Denim v turnhalle vyrastal, zažil tam svoju prvú pusu, prvú bitku, ale aj prvú opicu. V časoch keď Amorbach prekypoval životom, bola hala plná ľudí, ako dnešná Tabačka.

Na vernisáž prišli miestni, ale aj ľudia z Frankfurtu, ktorí nás prišli podporiť. Všetci boli užasnutí čo sme za dva týždne dokázali vytvoriť v ich starej hale na ktorú už dávno zabudli. Až tam si väčšina uvedomila aký je to geniálny priestor pre súčasne umenie, z tejto perspektívy sa na to nikdy nepozerali. Popri videách, svetelných inštaláciách, performance, video objektoch a vedecko-biomorfnych pokusoch s miestnymi baktériami sme obsiahli a zaplnili celú Turnhalle. Ďakovali nám domáci, princezná aj Andus, Annin kamarát ktorý nás pozval na jeho zámok na večeru, tesne predtým ako sme vyrazili domov.